¼udevít Štúr
Darmo dokola tekáte
(báseò napísaná po smrti brata Karola)
Darmo dokola tekáte,
nadarmo, oèi, h¾adáte,
nenajdete ho na zemi,
on už tam v hrobe složený;
nevidím a viac, Karle môj!
I ten národ, ti tak milý,
èo sbiera k životu sily,
i tvoje spanilé kvety,
tie drobné, malunké deti,
èožes' opustil tak, brat môj?!
A s otcom tým utrápeným,
bolesmi smrti sk¾úèeným,
s matkou, tou láskou horúcou,
na rany svojich hynúcou,
jakože lúèil sa duch tvoj?
Vrstovník, môj najdrahší druh,
so mnou jeden cit, jeden duch,
preèo môj život nestichol,
už jeho kvet i tak sprchol,
èos' ty nedošiel na môj hrob?!
Ale ja, svetom trýznený,
k tomu som ešte súdený,
na tvoj prevèasný hrob chodi,
siroty tvoje naò vodi èos' ma skormútil tak, brat môj??
Ó, zjav sa ešte, zjav sa nám,
útechu daj tým sirotám!
Ale ty tam, najdrahší druh,
kam nepreniká hlas, len duch,
zanikols' ty na veky tam!
(1851)
...
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Go to begin of the document
Go to previous page
Go to next page
Go to the end of document
